V prvom rade musím kriticky priznať, že po kvalitnom Silvestri a internetovo náročnom roku 2011, sa moje kognitívne schopnosti značne znížili a obávam sa, že sa začína napĺňať predpoveď akéhosi psychológa, ktorý predpokladal práve tento úpadok vďaka internetovým médiám/nástrojom. Zrejme to ovplyvnilo aj moje racionálne rozmýšľanie, lebo za jeden z najlepších dokumentov, čo som videl minulý rok, považujem okrem ropného, tento troška paranoidný konšpiračný zlepenec o väznenom teroristovi Unabomberovi. No nič to, v tom prvom je aspoň kúsok histórie a v tom druhom zase hippie a Cyber legendy.

Inak, dalo by sa povedať, že rok ako každý iný. Opäť sa mi podarilo rozčítať pár kníh a nedokončiť ich, aj keď, dokončil som ich aspoň pár: neodporúčam Wiliama Gibsona, áno hoďte do mňa kameňom, na druhej strane, super bol Stieg Larsson, ktorého som dal ešte v Januári. Faust bol too fat a Proměna k zakousnutí.

Obzretie za Januárom mi ešte ukazuje industriálne Porýnie, konkrétne Duisburg, kde je najväčšia mešita v Nemecku, kopec arabov, Slováčisko by sa tam pomaly aj na ulicu bál, ale aj perfektné Dönnery a obrovský Landschaftspark. Fankfurt nič moc, ale pekný park na behanie. Stuttgart celkom gut, hlavne ich obdoba Oktobertfestu, kde treba mať okamžite po ruke obrovské pivečko, aby ste si na tie šlágriky pekne zakrepčili. Neckarsulm – belive me or not, je tam najväčšia Audi fabrika a keď si nabudúce kúpite Lamborghini, tak sa nečudujte, že má nemecký štempel v pase. V tomto malebnom mestečku, kde okrem nízkej nezamestnanosti nič nie je, sídli ešte aj základňa Lidl, Kaufland, Würth a hektohektáre viniča. Dosť bolo o robote!

Na úteku pred Slovenskou politickou realitou, sme s mojou priateľkou vysedeli obrovskú dieru do sedadla Yamahy FZ6S a pomaličky preturistikovali celé Francúzsko.

Ani sme sa nenazdali a boli sme zase doma. Nechcem parafrázovať, ale na východe nič nového, až na jedného svetového rekordéra.

Čentéš ešte nie je generálny prokurátor, Gašparovič je ešte prezident. Harabin je stále predseda najvyššieho súdu a Lipšic je stále kamarát s Hrušovským a Figeľom. Radičová už nie je Mikipremiérka, a Fico ešte nie je Mikipremiér. Spisy SIS z názvom Gorila hovoria o korupcii celej bandy prestárlych politikov a tí, v duchu ich kreatívneho altruizmu, budú aj v budúcnosti v suchu.

Skoro som zabudol na svetového rekordéra, je ním Jozef Mihál, ktorý ním bol oficiálne vyhlásený za rekordne veľkú novelu zákonníka práce, čo sa týka počtu paragrafov. Nehovoriac o odvodovej reforme. Toto nám zároveň dáva nádej, že opozícia (terajšia) bude aj v budúcnosti uznanlivo prikyvovať veľkým činom a zároveň istotu, že reformy nezrušia. Iba ak by našli vo svojich radoch nového rekordmana, ale to už sme v ríši rozprávok a na to ešte nie je dosť neskoro.

Skoro som zabudol na Galka, tiež vlastne rekordér, zosadil ho minister zahraničia a exminister vnútra.